Nech už je to akákoľvek škola. Nemusí byť vyslovene vysoká. Stredná odborná, umelecká, učňovské vzdelanie, večerné kurzy. Škola ako taká. Určite ste už stretli človeka, ktorý končil školu (možno to bol aj váš spolužiak) a následne začal uvažovať nad budúcnosťou.

Jednou z najčastejších výhovoriek na dôvod nečinnosti je nedostatok času. Možno študujete a možno chodíte do práce. Predpokladáte teda, že už vám nezostal žiadny čas a obetovať niečo z voľného je absurdné.

Existuje starý švajčiarsky príbeh o dvoch susedoch drevorubačoch. Obom záležalo na množstve dreva, ktoré predajú. Ten, ktorý žil na severnejšej strane vždy ráno vstal o pár minút skôr než sused, v rýchlosti naostril sekeru a šiel do lesa. Sused žijúci vedľa neho vstal neskôr, naraňajkoval sa a šiel brúsiť sekeru. Brúsil celý deň. Aj ďalší deň. Aj tretí deň. Takto sa to opakovalo do siedmeho rána. Vtedy aj druhý sused šiel do lesa.

DEMOTIVÁCIA

„Cesta spravodlivých je lemovaná nespravodlivými.“

Možno vám je tento citát povedomý. Okrem toho, že je to Ezechiel 25:17, je to prvá veta známeho citátu vo filme PulpFiction. V akomkoľvek rozmere sa aj po niekoľkých stáročiach stretávame s neprajnosťou, ktorá plynule prechádza do demotivácie.

Najväčší dar

Ak by som sa vás opýtal na najväčší dar, aký ste kedy dostali. Čo by to bolo? Obľúbená hračka z detstva? Spomenuli by ste si na Vianoce? Narodeniny? Je totiž možné, že ste ten najväčší dar ešte nedostali.

Neustále počúvam o šťastí. Žiaľ, klienti nehovoria o svojom šťastí, no práve naopak. Riešia koľko šťastia v živote majú ich kolegovia, susedia a priatelia. Deklarujú to slovami: